Chronický stres a hypoxia (nedostatok kyslíka) môžu mať významný vplyv na vznik a priebeh schizofrénie, a to najmä ako spúšťače u ľudí, ktorí sú na túto poruchu geneticky predisponovaní. Oba tieto faktory môžu ovplyvniť neurobiológiu mozgu a prispieť k vzniku duševných porúch, vrátane schizofrénie.

Vplyv chronického stresu na vznik schizofrénie

Chronický stres je jedným z najvýznamnejších environmentálnych faktorov, ktoré môžu prispieť k rozvoju schizofrénie, najmä u osôb, ktoré majú genetickú predispozíciu na toto ochorenie. Stres môže vyvolať fyziologické zmeny v mozgu, ktoré zvyšujú riziko schizofrénie:

  1. Aktivácia osi HPA (hypotalamus-hypofýza-nadobličky): Chronický stres vedie k neustálej aktivácii tejto osi, čo zvyšuje hladinu kortizolu (stresového hormónu). Dlhodobé vysoké hladiny kortizolu môžu spôsobiť poškodenie určitých oblastí mozgu, vrátane hipokampu a prefrontálnej kôry, čo sú oblasti spojené s kognitívnymi funkciami a emocionálnou reguláciou. Toto môže prispieť k vzniku príznakov schizofrénie, ako sú kognitívne poruchy a emočná dysregulácia.
  2. Dopamínová dysregulácia: Chronický stres môže zvyšovať aktivitu dopamínového systému v mozgu, čo je významný mechanizmus spojený so schizofréniou. Zvýšená aktivita dopamínu v určitých častiach mozgu (napríklad v mezolimbickom systéme) súvisí s pozitívnymi príznakmi schizofrénie, ako sú halucinácie a bludy.
  3. Vplyv na vývoj mozgu: U osôb, ktoré zažívajú chronický stres počas kritických období vývoja (napríklad v detstve alebo dospievaní), môže byť narušený vývoj mozgu. Toto môže ovplyvniť vznik schizofrénie, keďže obdobia puberty a dospievania sú kritické pre vznik prvých príznakov schizofrénie.
  4. Stres ako spúšťač epizód: U osôb so schizofréniou môže chronický alebo akútny stres zhoršovať priebeh ochorenia, vyvolávať epizódy alebo relapsy psychotických príznakov.

Vplyv hypoxie na vznik schizofrénie

Hypoxia, teda nedostatok kyslíka v mozgu, môže byť ďalším významným faktorom, ktorý prispieva k vzniku schizofrénie. Najmä perinatálna hypoxia (nedostatok kyslíka počas pôrodu alebo bezprostredne po ňom) bola spojená s vyšším rizikom schizofrénie neskôr v živote.

  1. Poškodenie mozgových buniek: Hypoxia môže spôsobiť poškodenie mozgových buniek, najmä v oblastiach mozgu, ktoré sú citlivé na nedostatok kyslíka, ako je hipokampus, amygdala alebo prefrontálna kôra. Tieto oblasti sú zodpovedné za kognitívne funkcie, pamäť, učenie a emočnú reguláciu, čo môže mať neskôr negatívny vplyv na duševné zdravie.
  2. Narúšanie neurovývoja: Nedostatok kyslíka v raných fázach vývoja mozgu môže narušiť normálny proces neurogenézy (tvorby nových neurónov) a synaptického prepojenia. Toto môže viesť k trvalým abnormalitám v štruktúre a funkcii mozgu, ktoré sú spojené so schizofréniou.
  3. Geneticko-environmentálna interakcia: Niektorí vedci naznačujú, že hypoxia počas pôrodu môže pôsobiť ako „spúšťač“ schizofrénie u jedincov s genetickou predispozíciou. Hypoxia môže ovplyvniť expresiu určitých génov spojených s vývojom mozgu a duševnými poruchami, čo môže zvýšiť pravdepodobnosť vzniku schizofrénie.
  4. Dopamínová dysregulácia: Podobne ako stres, aj hypoxia môže narušiť dopamínový systém v mozgu. Dôsledkom môže byť nadmerná aktivita dopamínových receptorov, čo súvisí s psychotickými príznakmi schizofrénie.

Záver

Chronický stres a hypoxia môžu zohrávať významnú úlohu pri vzniku schizofrénie, najmä u osôb s genetickou predispozíciou. Stres môže vyvolať zmeny v neurobiológii mozgu, ktoré zvyšujú riziko rozvoja ochorenia, zatiaľ čo hypoxia (najmä perinatálna) môže poškodiť mozgové štruktúry dôležité pre správne fungovanie kognitívnych a emocionálnych procesov.